Ešte pred pár rokmi sme si mysleli, že pre zdravé trávenie stačí jesť viac vlákniny a občas si otvoriť probiotický jogurt. Dnes však vieme, že črevný mikrobióm ovplyvňuje oveľa viac než len trávenie, a práve preto sa mení aj pohľad na to, čo by sme mali mať na tanieri.
S črevami sa spájajú nielen problémy ako nafukovanie či nepravidelné trávenie, ale aj energia počas dňa, chute na sladké, imunita či zvládanie stresu. Ktoré potraviny naše črevá skutočne milujú, čo veda zistila prekvapivo neskoro a čo môžeme urobiť pre zdravie svojich čriev ešte dnes? Čítajte ďalej.

Zdroj obrázka: www.pexels.com
Čo dnes naše črevá skutočne potrebujú?
Črevný mikrobióm váži približne 200 g — zhruba ako jedno mango. Napriek tejto relatívne malej hmotnosti obsahuje mnohonásobne viac génov, než má celý ľudský genóm. Aj preto ho odborníci považujú za jeden z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich naše zdravie.
Samotná prítomnosť „dobrých baktérií“ však nestačí. Rozhodujúce je najmä to, čím ich každý deň kŕmime. A mnohé z potravín, ktoré našim črevám prospievajú najviac, máme často doma. Len sme im možno doteraz nevenovali toľko pozornosti. Tak si ich poďme predstaviť.
① Fermentované potraviny
Kefír, kyslá kapusta, kimchi, jogurt, miso. Fermentované potraviny sú súčasťou ľudskej stravy už tisíce rokov, no vedci ich začali intenzívnejšie skúmať až v posledných rokoch.
V roku 2021 publikovali vedci zo Stanfordskej univerzity 10-týždňovú štúdiu, v ktorej porovnávali dve skupiny ľudí: jedna jedla stravu bohatú na vlákninu, druhá pravidelne konzumovala fermentované potraviny. Výsledok prekvapil aj samotných výskumníkov – práve fermentované potraviny pomohli zvýšiť rozmanitosť črevného mikrobiómu a zároveň znížiť niektoré zápalové markery v tele.
Dôležité pritom nie sú len samotné probiotické baktérie. Počas fermentácie vznikajú aj takzvané postbiotiká a ďalšie bioaktívne látky, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na trávenie, imunitu aj celkové fungovanie organizmu.
Ako ich zaradiť do jedálnička? 🥄
Nemusíte meniť celý jedálniček. Pri fermentovaných potravinách totiž hrá veľkú rolu pravidelnosť – nie množstvo. Často stačí:
- pár lyžíc kyslej kapusty k obedu,
- kefír, jogut, skyr alebo tvaroh na raňajky,
- malé množstvo kimchi ako príloha k hlavnému jedlu.
Skúste fermentované potraviny obmieňať. Črevnému mikrobiómu prospieva väčšia rozmanitosť baktérií, a teda aj pestrosť fermentovaných potravín v jedálničku. Jogurt dnes, kimchi zajtra, kefír o pár dní.
Koľko zjete fermentovaných potravín?
Kefír, jogurt, kyslá kapusta či kimchi – ako často sa objavia na vašom tanieri?
○ 1–2× týždenne
○ 3–5× týždenne
○ Takmer každý deň
🥬 A ktoré fermentované potraviny môžete zaradiť do svojho jedálnička?
Nasledujúci zoznam berte ako inšpiráciu, z ktorej si môžete vyberať podľa svojich chutí a možností. Aj malé množstvo fermentovaných potravín konzumované pravidelne môže byť pre mikrobióm prínosnejšie než občasná veľká dávka jednej konkrétnej potraviny.
Mliečne fermentované potraviny:
→ kefír, biely jogurt so živými kultúrami, grécky jogurt, acidofilné mlieko, skyr, tvaroh so živými kultúrami, niektoré druhy syrov s aktívnymi kultúrami – napr. camembert, gouda
Fermentovaná zelenina:
→ kvasená kapusta, kimchi, pickles – lakto-fermentovaná zelenina
Sójové a ázijské pokrmy:
→ miso pasta, tempeh, natto, tamari omáčka, fermentované tofu, rybia fermentovaná omáčka
Nápoje:
→ kombucha, vodný kefír, tzv. tibi
Obilniny a iné fermentované produkty:
→ kváskový chlieb, fermentovaná ovsená kaša
② Strukoviny
Šošovica, cícer, fazuľa či hrach patria medzi potraviny, ktoré naše črevá doslova milujú. Neobsahujú síce „živé kultúry“ ako fermentované potraviny, no pre mikrobióm sú mimoriadne dôležité z iného dôvodu – fungujú ako potrava pre prospešné črevné baktérie.
Strukoviny sú bohaté na vlákninu a takzvaný rezistentný škrob. Ten sa v tenkom čreve úplne nestrávi a dostáva sa až do hrubého čreva, kde ho baktérie premieňajú na látky prospešné pre naše telo. Jednou z nich je butyrát – mastná kyselina, ktorú odborníci spájajú s podporou črevnej bariéry, znižovaním zápalu v tele a aj lepším metabolickým zdravím.
Ako zaradiť strukoviny do jedálnička? 🥄
Dobrá správa je, že strukoviny nemusia znamenať hodiny strávené v kuchyni. Napríklad červená šošovica je hotová približne za 15 minút a nevyžaduje namáčanie vopred.
Ak na strukoviny nie ste zvyknutí, skúste začať postupne:
- rozmixovaný cícer do nátierky namiesto masla,
- červenú šošovicu pridať do mäsových omáčok na cestoviny,
- maslovú fazuľu primiešať do krémových polievok,
- opečený cícer alebo hrášok do šalátu alebo do polievok namiesto krutónov,
- humus ako dip k zelenine,
- namiesto klasických fašírok vyskúšať strukovinové,
- prekvapivo dobre fungujú strukoviny v sladkých receptoch – napríklad fazuľové brownies alebo ovsené sušienky s cícerom.
Koľko strukovín a ako často?
Väčšina odborných odporúčaní sa zhoduje aspoň na 3 porciách strukovín týždenne, pričom jedna porcia predstavuje zhruba 80 až 100 g uvarenej šošovice, fazule alebo cíceru. To je asi plná hrsť alebo menšia miska.
→ Ďalšiu inšpiráciu, ako v kuchyni využiť strukoviny nájdete aj v našom staršom článku: 5 rýchlych receptov zo strukovín.
③ Cesnak, cibuľa a pór
Ak existuje skupina potravín, ktorú väčšina z nás konzumuje takmer každý deň a pritom si neuvedomuje jej význam pre mikrobióm, sú to práve cesnak a cibuľa. Spolu s pórom ich väčšina ľudí pridáva do jedla pre chuť – pritom patria medzi najlepšie prirodzené prebiotiká.
Obsahujú totiž špeciálny typ vlákniny nazývaný inulín a fruktooligosacharidy. Tie naše telo nedokáže stráviť, no črevné baktérie ich bohate zúžitkujú. Slúžia im ako potrava a podporujú rast prospešných mikroorganizmov, ktoré sa podieľajú na zdravom fungovaní trávenia.
Práve preto odborníci často hovoria, že probiotiká (živé baktére) bez dostatku prebiotík (potrava pre baktérie) sú ako semienka zasadené do neúrodnej pôdy. V skratke – aby sa dobrým baktériám darilo, potrebujú pravidelný prísun živín.

Zdroj obrázka: www.pexels.com
Ako ich zaradiť do jedálnička? 🥄
Dobrou správou je, že väčšina z nás ich už doma pravidelne používa. Skúste však zvýšiť ich podiel v jedlách, kde by ste ich možno bežne nepridali:
- nadrobno nakrájanú červenú cibuľu do šalátov,
- pečený cesnak rozmixovaný do nátierok alebo natretý na chlieb namiesto masla,
- pór ako základ krémových polievok a omáčok,
- karamelizovanú cibuľu do sendvičov alebo šalátov,
- jarnú cibuľku do vajíčkovej nátierky alebo na pečené zemiaky,
- alebo cesnakový dressing.
A ak vám surová cibuľa alebo cesnak spôsobujú tráviace ťažkosti, skúste ich zaradiť najskôr v tepelne upravenej forme. Aj tak zostávajú cenným zdrojom látok, ktoré podporujú prospešné baktérie v črevách.
④ Celozrnné obilniny (ovsené vločky, celozrnné produkty, pohánka)
Celozrnné obilniny bývajú často vnímané len ako zdroj vlákniny. V skutočnosti však predstavujú jeden z najspoľahlivejších zdrojov potravy pre črevné baktérie.
Ovsené vločky, pohánka, raž, jačmeň či celozrnný kváskový chlieb obsahujú beta-glukány, rezistentný škrob a ďalšie druhy vlákniny, ktoré sa dostávajú do hrubého čreva, kde ich črevné baktérie premieňajú na prospešné zlúčeniny podporujúce zdravie črevnej steny.
A pripájame ešte jednu zaujímavosť. Štúdia publikovaná v časopise ISME Journal (2013) sledovala ľudí, ktorí denne konzumovali 60 g celozrnného jačmeňa alebo hnedej ryže počas štyroch týždňov. Výsledkom bola vyššia rozmanitosť črevného mikrobiómu aj nižšie hodnoty niektorých zápalových markerov v krvi. Štyri týždne a jedna zmena v stravovaní stačili na merateľný rozdiel.
Ako ich zaradiť do jedálnička? 🥄
- ovsené vločky namiesto sladených cereálií,
- kváskový celozrnný chlieb namiesto bieleho pečiva,
- pohánka alebo jačmenné krúpy ako príloha namiesto bielej ryže,
- domáca granola s ovsenými vločkami,
- ovsené vločky pridané do smoothie alebo jogurtu.
Pri výbere pečiva sa neriaďte sa len jeho farbou. Tmavé pečivo nemusí byť automaticky celozrnné. Oveľa spoľahlivejšie je sledovať zloženie a podiel celozrnnej múky.
⑤ Potraviny bohaté na polyfenoly
Ak by sme mali vybrať jednu skupinu látok, o ktorej sa v súvislosti s mikrobiómom hovorí čoraz viac, boli by to práve polyfenoly.
Ide o prirodzené rastlinné zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v ovocí, zelenine, bylinkách, kakau, čaji, orechoch či kvalitnom olivovom oleji. Rastlinám pomáhajú chrániť sa pred vonkajšími vplyvmi, no zaujímavé sú aj pre naše črevá.
Väčšina polyfenolov sa v tenkom čreve takmer vôbec nevstrebáva. Dostávajú sa až do hrubého čreva, kde sa stávajú potravou pre mikrobióm. Výskumy ukazujú, že práve tam stimulujú rast prospešných baktérií — najmä Bifidobacterium a Lactobacillus — a zároveň tlmia rast niektorých patogénnych druhov. Pri tomto procese vznikajú biologicky aktívne látky, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie ďaleko za hranicou trávenia.
Výskumy naznačujú, že pravidelná konzumácia potravín bohatých na polyfenoly môže podporovať nielen zdravie čriev, ale aj srdca, mozgu či imunitného systému. Aj preto odborníci odporúčajú zaradiť do jedálnička čo najpestrejšie spektrum farebného ovocia a zeleniny.
Chcete zaradiť viac polyfenolov? V našej ponuke nájdete polyfenoly ako koncentrované doplnky výživy.
Ktoré potraviny obsahujú najviac polyfenolov?
Medzi najlepšie zdroje patria:
- čučoriedky, maliny a ďalšie bobuľové ovocie,
- kakao a kvalitná horká čokoláda,
- zelený čaj,
- extra panenský olivový olej,
- vlašské orechy,
- granátové jablko,
- farebná zelenina,
- bylinky a koreniny.
Skúste sa pri každom hlavnom jedle zamyslieť, koľko farieb máte na tanieri. Ak sú tam aspoň tri rôzne farby zeleniny, ovocia alebo byliniek, pravdepodobne ste svojmu mikrobiómu dopriali aj pestrú dávku polyfenolov.

Zdroj obrázka: www.pexels.com
Takže čo dnes naše črevá skutočne potrebujú?
Ak by sme mali celý článok zhrnúť do jednej vety, znela by jednoducho – naše črevá nepotrebujú jednu zázračnú potravinu, ale čo najpestrejší jedálniček.
Fermentované potraviny, strukoviny, cesnak, cibuľa, celozrnné obilniny či potraviny bohaté na polyfenoly majú síce odlišné vlastnosti, no spája ich jedna vec – pomáhajú vytvárať rozmanitý a odolný črevný mikrobióm. A práve rozmanitosť je podľa súčasných poznatkov jedným z najlepších ukazovateľov zdravých čriev.
Nemusíte preto hľadať jednu superpotravinu ani meniť celý jedálniček zo dňa na deň. Často stačia malé kroky, ktoré sa časom nazbierajú. Možno to bude tento týždeň pár lyžíc kyslej kapusty. Možno si namiesto bieleho pečiva vyberiete kváskový chlieb alebo vyskúšate nový recept zo strukovín. Každá takáto zmena je ďalší spôsob, ako podporiť miliardy baktérií, ktoré sa každý deň starajú o naše zdravie.




